13th Floor Elevators - na prvej vlne psychedelického rocku

Autor: Zoltan Koros | 7.10.2012 o 18:09 | (upravené 7.10.2012 o 21:36) Karma článku: 4,55 | Prečítané:  279x

Začiatkom 90. rokov sa na trhu s hudobnými nahrávkami objavila platňa Where the Pyramid meets the Eye: A tribute to Roky Ericson. Formácie ako Jesus and Mary Chain, Primal Scream, ZZ Top alebo aj R.E.M. na nej preukázali hold spevákovi skupiny 13th Floor Elevators z druhej polovici 60. rokov. Veľký časový odstup dáva tušiť, že táto rocková kapela nebola nejakou ľahko zabudnuteľnou šeďou, aká sa hrá vo väčšine súčasných rádií. I keď sa popularitou nezaradila do priečok vyhradených velikánom typu Beatles alebo Rolling Stones, jej význam je viac než dôležitý. So svojimi experimentmi bola táto stratená legenda pionierom psychedelickej revolúcie v rock and rolle. Jej objaviteľská cesta nebola ľahká: priekopníctvo na neznámom území sa väčšinou nezaobíde bez obetí. Príbeh Rokyho Ericsona a 13th Floor Elevators je toho klasickým príkladom.

 

Kapela sa sformovala v roku 1965 v Austine. Konzervatívny Texas tej doby nebol zrovna miestom, kde by sa dala očakávať neviazanosť, príliš liberálne zmýšľanie a narúšanie tradícií. Texaská univerzita v Austine s prebúdzajúcim sa študentským hnutím bola jedným z mála ostrovčekov nekonvenčnosti. Práve z tohoto prostredia vzišlo viacero známych postáv kontrakultúry 60s, okrem iných aj mladá Janis Joplin. V univerzitnom kampuse si našiel svoj dočasný domov aj Tommy Hall, jedna z ústredných figúr nášho príbehu. Bol horlivým účastníkom a organizátorom kultúrneho života univerzity a členom hudobnej skupiny St. John and the Conqueroo Roots. Spočiatku študoval chémiu, ale čoskoro presedlal na filozofiu a literatúru. S chémiou sa však celkom nerozlúčil: veril, že cesta k lepšej spoločnosti vedie cez užívanie psychedelických drog, akými sú marihuana, psylocibín, meskalín, DMT a najmä čoraz módnejší lístok do iných realít: LSD. Hall bol človek s vycibreným literárnym a hudobným nadaním a vo svojej kapele mal na starosti texty a jeden nezvyčajný inštrument, tzv. electric jug - krčah, na ktorý bol pripevnený mikrofón. Vystrojiť tento „nástroj" mikrofónom bolo jeho inováciou: telo krčahu slúžilo ako rezonátor a typický bublavý hlas vydával samotný hudobník. Jeho zvuk (niektorým môže pripadať dosť rušivo) sprevádzal neskôr aj väčšinu skladieb budúcich 13th Floor Elevators.

Druhým hlavným aktérom príbehu bol mladý študentík Roger Kynard Erickson. Podľa prvých slabík dvoch krstných mien mu hovorili jednoducho Roky. Ako talentovaný spevák austinskej kapely The Spades bol v dobrom kontakte s miestnymi hudobnými skupinami a k okruhu jeho známych patril aj Tommy Hall a jeho manželka Clementine. Manželský pár s úžasom sledoval jeho neobyčajný energický hlas a hypnotickú hru na ústnej harmonike a gitare. Rozhodli sa, že Rokyho zoznámia s členmi skupiny The Lingsmen z prístavného mesta Port Arthur. V kapele pôsobili samí šikovní umelci - gitarista Stacy Sutherland, basgitarista Benny Thurman a John Ike Walton, ktorý mal na starosti biciu súpravu. Stretla sa tak pätica silných hudobných osobností a o dva týždne vytvorili kapelu. Prvý nenápadný článok o novej formácii odznel v septembri 1965.

Základ mena skupiny bol z hlavy Johna Ikea Waltona. Jeho názov Elevators sa Tommyho manželke Clemetine zdal byť príliš krátky a tak s použitím svojej šťastnej trinástky pridala predponu 13th Floor. Existuje viacero interpretácií názvu 13th Floor Elevators. Najznámejšia hovorí o „neexistujúcim" 13. poschodím výškových budov starších časov, keď poverčiví stavitelia obchádzali nešťastnú trinástku takým trikom, že poschodie nad tým dvanástym jednoducho označili za štrnáste. V tomto svetle bola kapela výťahom vedúcim do krajiny neznáma, do neobjavených priestorov hudby a samotnej ľudskej duše. Podľa iných trinástka poukazovala na 13. písmeno abecedy - M, ktoré malo byť skratkou pre marihuanu. Magické číslo sa skrýva aj v symbole kapely, ktorým je pyramída, nad ktorou sa vznáša božie oko. Nápad je odvodený od obrázku, ktorý sa nachádza na rube jednodolárovky. Lepším pozorovateľom neunikne, že táto pyramída má trinásť stupienkov.

Za mystickou symbolikou žiarila nemenej zaujímavá realita. Psychedelickým a filozofickým gurum kapely bol Tommy Hall. I keď odmietal tvrdé drogy, ktoré spôsobujú ťažkú závislosť, psychedeliká - v prvom rade LSD - boli regulérnou súčasťou jeho životného štýlu a na ich hojné užívanie nabádal aj svojich spoluhráčov. Tieto substancie vyhlasoval, podobne ako jeho hrdinovia profesor Timothy Leary a spisovateľ Aldous Huxley, za kľúče k bránam nového a osvieteného sveta. Spočiatku sa zdalo, že ich užívanie bude bez väčších problémov. Potom však prišiel rok 1966 a s ním kriminalizácia LSD. Okrem rizika stretu so zákonom bol problémom aj charakter týchto drog. Hoci to neboli silne fyzicky deštruktívne substancie, ako heroín, za istých podmienkach mohli byť dvojsečnou zbraňou: pri nevhodnom použití nemuseli prinášať iba pozitíva, ale aj veľmi nepríjemné zážitky v podobe tzv. bad tripov a v krajných prípadoch, najmä nestálejším osobnostiam aj trvalejšie psychické ujmy.

Ešte pred vydaním prvej platne vymenili Elevators domovský štát za liberálnu atmosféru Kalifornie. Počas neplánovane predĺženého turné stihli dve vystúpenia v celonárodnej televízii a viackrát si zahrali aj v hlavných chrámoch novej hudobnej vlny, v sanfranciskom Fillmore Auditoriu a v Avalon Ballroom. I keď sa vplyv 13th Floor Elavtors na vznikajúcu kalifornskú psych-rockovú scénu nemôže príliš preceňovať, kapely ako Great Society, Quicksilver Messenger Service alebo aj legendárni psychedelici Grateful Dead v nich našli kus inšpirácie. Jerry Garcia, gitarista posledne menovanej, si od Elevators koncom roku 1966 pýtal súhlas na používanie termínu psychedelický rock na opis hudby svojej kapely. Podľa viacerých sa vplyv 13th Floor Elevators výrazne prejavil aj na rodáčke z texaského Port Arthuru - Janis Joplin. Speváčka bola ešte počas štúdií v Austine v priateľskom kontakte s členmi kapely a niekoľkokrát s nimi aj vystupovala. V júni 1966 dokonca zvažovala, či sa k nim nepridá ako speváčka vedľa Rokyho Ericsona. Nakoniec sa rozhodla inak. Janis podľa výpovede jej priateľa Powella St. Johna nemala príliš v obľube psychedeliká a v tom čase sa z opatrnosti snažila vyvarovať ľuďom, ktorí boli príliš otvorení užívaniu drog, vzhľadom na jej neblahé skúsenosti v minulosti. Radšej prijala ponuku sanfranciskej kapely Big Brother & the Holding Company. Do Kalifornie si však odniesla veľmi účinnú zbraň. Hlas, ktorým uchvátila milióny fanúšikov, mal jasné prvky Ericsonovho energického vokálneho štýlu.

V novembri 1966, počas krátkeho návratu do Texasu, vydali Elevators svoj debut The Psychedelic Sounds Of The 13th Floor Elevators. Tento počin zvykne byť označovaný ako jeden z prvých albumov, ktorý niesol vo svojom názve slovo „psychedelic". O toto prvenstvo s ním môžu súťažiť iba LP-čka kapiel Deep a Blues Magoos, ktoré boli vydané v takmer rovnakom čase. Najkvalitnejšie skladby rodiaceho sa psychedelického rocku však môžeme počuť práve na Psychedelic sounds. Album otvára You´re gonna miss me, vynovená verzia niekdajšieho lokálneho hitu Ericsonových The Spades. Táto zlatá nugeta garážového rocku obsadila 55. priečku národnej hitparády Billboard a z tohoto pohľadu to bol najpopulárnejší hit kapely. Ostatné skladby sú už rýdzo „elevatorsky" psychedelické: Hallove texty na skladbách ako Roller Coaster, Kingdom of Heaven, alebo Reverberation hlásajú zážitky z iného sveta, vyvolané užitím psychedelík. Rokyho hlas, od adolescentného vrieskania na Fire Engine až po nežné vyznanie v Splash 1 je doplňovaný Sutherlandovými rafinovanými hypnotickými sólami a energickou rytmickou sekciou Thurmana a Waltona. Platňa sa stala absolútnou klasikou fanúšikov garážového a psychedelického rocku. Ostatným hudobníkom, snažiacim sa o vytváranie psychedelického zvuku, nasadila vysokú latku, ktorú sa podarilo dosiahnuť iba zopár vyvoleným.

You´re gonna miss me - bombastický úvod do tvorby Elevators

Thru the rhythm - gerilový sound vytŕženia

Thru the rhythm of darkened times
Painted black by knowledge crimes
And repetitions pointless mime
Instilling values the sick define
That keeps the fabric that keeps you blind
And ties your hands and cloaks your mind
But on my stilts, I'm above the slime

Come on up if you can make the climb, but who am I?
Who am I? Who am I?

Ďalší skvelý kúsok legendárneho albumu, Reverberation

 

Splash 1 - poézia, ktorá sa dotkne duše:

I've seen your face before,
I've known you all my life.
And though it's new,
your image cuts me like a knife.

And now I'm home.
And now I'm home.
And now I'm home, to stay.

Hard-psych sound of Elevators - Kingdom of heaven

V podobnom duchu sa nesie aj druhý album Easter everywhere z novembra 1967. Úvodná skladba Slip inside this house je osemminútovým hrdinským výletom do fantastických krajín s bájnymi bytosťami, podobných tým, aké nám opisujú mytológie starovekých civilizácií Indie a Mezoameriky. Je názornou ukážkou potenciálu rock and rollu prekračovať hranice obyčajnej estetiky. Medzi skvosty albumu patria aj coververzia dylanovky It's All Over Now Baby Blue alebo aj Dust, v ktorých radikálny tón Slip inside this house vystrieda jemná krása ľúbostnej poetiky. Na albume niet slabého miesta, je na ňom všetko tak, ako má byť. Ak je debut Elevators označovaný ako pioniersky, smelo sa dá vyhlásiť, že Easter Everywhere patrí medzi najsladšie ovocie psychedelickej revolúcie.

Slip inside this house - opus magnum psychedelickej hudby

Baby blue, alebo Bob Dylan rozpustený v kyseline

Ďalšie pohladenie od divokých chlapcov z Texasu, Dust

 

V dobe vydania druhého albumu mala už kapela pozmenenú zostavu: basgitaristu Bennyho Thurmana koncom roka 1966 vystriedal Ronnie Leatherman. Ten z kapely odišiel v lete 1967 a na jeho miesto nastúpil Dan Galindo. V tom istom čase Johna Ikea Waltona vystriedal za bicími Danny Thomas. Za personálnymi zmenami bola v prípade Thurmana jeho láska k amfetamínom, ktorú Tommy Hall odmietal tolerovať. Walton dal zbohom Elevators pod nátlakom svojich rodičov, ktorí boli znepokojení smerovaním kapely a prílišným vplyvom Halla. V Texase to takíto „voľnomyšlienkári" nemali ľahké - Rokyho napríklad vyhodili zo školy iba kvôli neprimeranej dĺžke vlasov. A dlhé vlasy neboli tým najhorším sústom, ktoré konzervatívna spoločnosť nevedela prehltnúť. Kameňom úrazu boli drogy. Basák Danny Galindo opísal svoje pocity z neustáleho policajného prenasledovania, ako keby „ste boli súčasťou gangu Jesseho Jamesa, kamkoľvek ste šli, v pätách ste mali fízlov". V jednom prípade dokonca policajti počas protidrogovej razie zničili všetky ich hudobné nástroje. Členovia kapely boli v tieni Damoklovho meča, ktorý sa mal čoskoro pretrhnúť.

V prvých mesiacoch roku 1968 začala osobná tragédia Rokyho Ericksona. Jeho chuť k psychedelikám rástla a jeho správanie sa stávalo nevypočítateľným. V apríli 1968 zažil svoje prvé nervové zosypanie. Tri mesiace nato už bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení Houstonskej nemocnice, kde ho podrobili kontroverznej elektrošokovej liečbe. Tommy Hall sa rozhodol, že sa tomu nebude nečinne prizerať a úspešne zorganizoval Rokyho útek. Spoločne odišli do San Francisca, zanechajúc za sebou Texas a 13th Floor Elevators. Keď sa Roky v januári 1969 vrátil domov, bol už vo veľmi kritickom stave. Vo februári ho zatkli kvôli držaniu marihuany. Štát Texas si s takýmito prípadmi nezahrával v rukavičkách, tresty za drogové delikty boli obzvlášť prísne, v Rokyho prípade hrozilo až desať rokov väzenia. Po zadržaní bol umiestnený do Austinskej psychiatrickej liečebne, ale aj odtiaľ sa mu podarilo utiecť. V auguste už bol späť. Dva mesiace nato sa začal súdny proces. Rokyho právnik dal zavolať psychiatra a ten prehlásil, že spevák mal približne 300 „výletov" s LSD, ktoré ho priviedli do stavu nepríčetnosti a preto nemôže byť trestaný. Stratégia síce vyšla - Roky bol zachránený pred väzením - ale musel nastúpiť do psychiatrickej liečebne v Austine. Neskôr ho vzhľadom na ďalšie pokusy o útek premiestnili do viac zabezpečenej Rusk State Hospital. Bol nútený podstúpiť ďalšie elektrošokové terapie. Ako sa vyjadrili jeho kolegovia, Roky po týchto udalostiach už nikdy nebol taký, ako predtým.

Keď v auguste 1968 Tommy s Rokym utiekli do San Francisca, Stacy Sutherland sa ujal vedenia torza 13th Floor Elevators. Koncom roku 1968 vyšiel tretí a zároveň posledný album, Bull Of The Woods. Už na prvé počutie je z neho cítiť personálne zmeny - pod vplyvom Sutherlanda je zvuk viacerých skladieb bluesovejší, ale osvedčený psychedelický koncept sa nezmenil. Genialita Sutherlanda a jeho spoluhráčov sa prejavila na skladbách Rose and the ThornStreet Song, ktoré nadviazali na originalitu Psychedelic SoundsEaster Everywhere. Na album sa dostala aj skvelá štvorica skladieb Living On, Dr. Doom, Never Another a May the Circle Remain Unbroken, ktoré sa stihli nahrať ešte s Ericsonom a k posledným dvom spevák napísal aj texty. Bull of the wood je zakončený symbolicky: spomínaná May the Circle Remain Unbroken vyznieva ústami Rokyho Ericsona ako tichá modlitba, ktorú odrieka za seba a za ostatných členov 13th Floor Elevators.

Livin on - divoká jazda (ešte stále s Rokym)...

...a ešte stále, Never another

Scarlet and gold - rok 1968, zázraky sa dejú aj bez toxických dvojčiat

Street song - Sutherlandova verzia psychedélie

May the circle remain unbroken - Rokyho tichá rozlúčka

Osudy členov kapely boli po jej rozpade začiatkom roku 1969 rôzne, pripomeňme si aspoň niektorých. Roky Ericson bol v prísne stráženej psychiatrickej liečebni, odkiaľ sa nemal dostať až do roku 1971. Ostal navždy poznačený a jeho psychický stav sa podobal sínusiode.  Napriek krehkej psychike sa s hudbou nerozlúčil, účinkoval vo viacerých vynikajúcich hudobných projektoch a v súčasnosti vystupuje so svojou kapelou The Explosives. Tommy Hall sa rozviedol so svojou múzou Clementine, s ktorou však naďalej udržuje kontakt. Dnes žije v San Franciscu a okrem iného sa dal aj na matematiku. Najtragickejší je príbeh Stacyho Sutherlanda. V roku 1978 ho počas domácej hádky zavraždila manželka. Odišiel tak jeden z najlepších gitaristov psychedelického veku.

V súčasnosti ožíva kult 13th Floor Elevators, vo Veľkej Británii môžeme napríklad nájsť množstvo platní kapely, alebo nahrávok vydaných pod menom Rokyho Ericsona. Je zvláštne, že doma v USA nedosahujú takú popularitu, ako v Británii. A to ešte nehovoríme o krajinách, ktoré zvierala železná opona, kde sú prakticky neznámi. Okrem živého albumu z roku 1968 s názvom Live, bol vydaný celý rad skladieb zo živých vystúpení a štúdiových nahrávok. Spolu s troma radovými albumami tvoria dôkazový materiál o začiatkoch rockovej psychedélie. Stačí si iba vybrať a nechať sa unášať geniálnou hudbou - vydareným experimentom niekoľkých šialených géniov z Texasu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?