Driving stupid, alebo 60s garage punk do osprostenia

Autor: Zoltan Koros | 12.10.2012 o 22:25 | (upravené 12.10.2012 o 22:38) Karma článku: 3,64 | Prečítané:  496x

Písal sa rok 1966, garážový rock zažíval svoju zlatú éru a Driving Stupid prežili jediné leto svojej existencie. Táto efemérna formácia za takýto krátky čas nestihla odohrať ani jeden koncert, ale pre budúce generácie milovníkov garážového rockandrollu zanechala kolekciu najšibnutejšich skladieb celej hudobnej scény rokov šesťdesiatych. Hoci sa niektoré objavili aj na známych kompiláciach garážového rocku, ako Pebbles a Garage Beat ´66, kompletné dielo Driving Stupid muselo prečkať dlhé dekády, kým sa neuzreli svetlo sveta v podobe „albumu" Horror Asparagus Stories. Pre mnohých fanatikov garážovej muziky sa tak z ničoho nič vynoril súbor skvelých obskúrnych trackov a tak sa z dávno zabudnutej kapely stala razom protopunková legenda.

 

Časť milovníkov tejto scény takýto vtip, ktorý sa odvtedy na kľukatej ceste punkerskej hudby v oveľa surovšej podobe pravidelne opakoval, nepochopili. V prípade Driving Stupid totiž nešlo o nejaké virtuózne schopnosti hudobníkov, ale o zachytenie a uvolnenie rockovej energie. Energie akú predvádzali o celé desaťročie neskôr típci zo Sex Pistols, pravda v oveľa nihilistickejšej, cynickejšej a agresívnejšej podobe. Bolo to nevyslovené „A koho to zaujíma!?" Johnnyho Rottena na poznámku „Neviete hrať!". Obzvlášť pre garážový rockandroll platí, že na prvom mieste je energia. A Driving Stupid narazili onoho zlatého leta 1966 na jej výdatný prameň, ktorý vystrekol v podobe neučesaného, jednoduchého a veselého protopunku.

Na svoju dobu veľmi svojrázne kvarteto tvorili Jeff Hildt (bicie, vokály), Dwight Harris (basgitara, vokály), Richard Ehrenberg (rytmická gitara, vokály) a Roger Kelley (hlavná gitara, hlavné vokály), študenti a amatérski muzikanti z New Jersey. Keď sa táto partička začiatkom letných prázdnin 1966 vydala smerom na Západ do zlatej Kalifornie, ktorej silné magnetické pole priťahovalo čoraz viac muzikantov aj nemuzikantov, nedala sa ani nazvať hotovou kapelou. Ako Roger Kelley spomína, na nástrojoch vedeli hrať len aby sa nepovedalo: najlepším gitaristom bol bubeník, ale zasadnúť za jeho biciu súpravu iný nemohol a Kelley dokonca Ehrenberga učil hrať na gitare počas cesty do Kalifornie.

Cesta Do Hollywoodu viedla cez Albuquerque v Novom Mexiku. Bol jún 1966 a v štúdiu Nu-Mex Sound nahrali Driving Stupid demá ôsmych skladieb. Majiteľ nahrávacieho štúdia Jerry Wilson bol z nahrávok nadšený a zaplatil si v miestnom hudobnom časopise Lance Newsletters celú jednu stranu propagujúcu kapelu. Inzerát spôsobil veľký rozruch, vzhľadom na skladby, ktoré sa v tom čase považovali prinajmenšom za bizarné. Za bláznivými skladbami, ktoré sprevádzal pocit humoru z drsnej rozprávky (skúste si predstaviť garagerockovú verziu soundtracku k Southparku zbavenú vulgárností), stál Roger Kelley, ktorého zabávačské sklony sa prejavili aj neskôr, keď sa stal sa stand up komikom s javiskovým menom Kelley Rodgers. Bol to práve Kelley, kto sa dal označiť za lídra kapely - okrem hlavných vokálov sa spolupodielal aj na napísaní väčšiny nahrávok Driving Stupid. Aj nápad tej najznámejšej s názvom Horror Asparagus Stories bol výplodom jeho mozgu: jej texty opisujú členov rodiny hlavného speváka ako „veľká tučná sviňa" (mama), „veľká stará ropucha" (otec), „slizká žaba" (brat), alebo „divná choroba" (strýko) atď. V podobnom duchu sa niesli aj ostatné skladby. Bolo to niečo neslíchané, v tej dobe porovnateľné možno iba s tvorbou takých exotov, ako Fugs, alebo Mothers of Invention Franka Zappu.

Kapela si v Hollywoode zabezpečila nahrávaciu zmluvu s Charlesom Koppelmanom a Donom Rubinom, ktorí ešte pár rokov predtým brázdili pódia v popovej kapele The Ivy Three. Driving Stupid v nahrávacom štúdiu opätovne nahrali skladby z Nového Mexika a pridali aj ďalšie. Koppelman a Rubin boli predsalen väčší profesionáli než Jerry Wilson a mali aj väčšie komerčné ambície. Skladby sa museli jemne obrúsiť, aby stratili svoje ostré tex-newmex príchute. Zmiernili sa aj texty na skladbe Rid The Lobster, ktoré okrem iného hovorili o pavúkoch skrytých poštármi do poštových schránok. Šéfovia nahrávania sa totiž obávali, že by ich mohli poštové úrady považovať za útok. Cenzúra padla aj na pôvodný názov skladby Horror Asparagus Stories, odvodený z jej prvého veršu (My mother was a big fat pig...) ktorý by zase mohol pobúriť citlivejšie mamy. Napriek tomu skladby zachovali väčšinu svojej energie a bizarná zmes lacného hororu, science fiction, surferskej hudby, garagepunku a „hodne ujetej" rozprávky sa stala originálnou súčasťou zlatého fondu garážového rocku. Medzi extrémne jednoduchý rockandroll, ako Fast City, Girls Got A Turtle, alebo Green Things Have Entered My Skin a spomínanej poštárskej Hide The Lobsters sa dostalo aj pár „vážnejších", jemnou psychedéliou okorenených počinov, ako GreensleevesHow Do You Tell A Stranger.

Prázdniny v Hollywoode v lete 1966 priniesli pre Driving Stupid veľa zábavy a podľa Kelleyho sa potĺkali aj s vychádzajúcimi hviezdami rockového biznisu, ako Jim Morrison, Neil Young, Steven Stills a partička Franka Zappu, Mothers of Invention. Ich prvý singel veľmi zaujal aj Big Brother & The Holding Company, kapelu, ktorej rady v toho leta posilnila Janis Joplin. Natoľko, že napísali tribute skladbu s názvom The Driving Stupid. Singel Horror Asparagus Stories/The Reality of Air-Fried Borsk sa však nestal komerčne úspešným a Koppelman s Rubinom sa rozhodli, že materiály, z ktorých by sa dal vytvoriť celý album, nevydajú. Tento fakt sám osebe by pre kapelu nebol problémom: ponúk na koncerty od losangeleských klubov mali Driving Stupid viac než dosť a mali reálne šance dostať sa na koľj, ktorá neviedla smerom k zabudnutiu. Leto sa však chýlilo ku svojmu koncu a členovia kapely sa dostali do situácie, z ktorej bolo iba jedno rozumné východisko. Každý z nich bol totiž študentom Východnom pobreží a prípadný vyhazov zo školy by im veľmi ľahko mohol zabezpečiť bezplatnú cestu desaťtisíc míľ ďaleko, do džunglí Vietnamu. Namiesto hrozby, že by museli ísť na vojnu, si vybrali návrat do bezpečia študenstkého života. Driving Stupid sa tak rozpadli.

Doba asi na takétu bláznivú strelu nebola pripravená (a pre širšiu verejnosť nikdy nebude) a singel Horror Asparagus Stories/The Reality of (Air)Fried Borsk bol jedinou nahrávkou Driving Stupid, ktorá v šesťdesiatych rokoch vyšla na platni. Súčet viacerých faktorov - rozvíjajúca sa rocková archeológia, záujem o obskúrne kapely šesťdesiatych rokov, internetizácia spoločnosti a rozvoj digitálnych techník vzkriesil v roku 2002 zo zabudnutia novú legendu. V tom roku vydalo vydavateľstvo Sundazed súhrn nahrávok Driving Stupid pod názvom Horror Asparagus Stories. Obal platne opísal hudobný materiál heslom „it's-so-stupid-it's-brilliant". A skutočne je to tak: je to hudba, ktorá má skvelý drive. Až do osprostenia.

Horror Asparagus Stories, z jediného singla kapely, ktorý vyšiel v šesťdesiatych rokoch

Hide the lobsters, o poštároch a článkonožcoch so skvelým surferských nádychom

Reality of (air) fried borsk do osprostenia

Girls´s got a turtle do oblbnutia

Rozprávočka-balada pre ízi rajdrov, Fast city

Plán deväť z garáže, alebo We´ve come to take the earth away

A nakoniec posledná vec, ktorú sa podarilo vydolovať z jutubu: Happytime springface and flowers - čo dodať, tiež do oblbnutia

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?