A keď hovoríme o Ultimate Spinach, hovoríme predovšetkým o Ianovi Bruce-Douglasovi. Malý Ian bol synom južanskej rodiny, ktorá kvôli vojenskej kariére otca nemala nikde príliš hlboko zapustené korene. Bruce-Douglasovci mali v krvi prirodzenú lásku k hudbe a malého chlapca už ako päťročného posadili ku klavíru. O rok neskôr mal už na konte svoje prvé originálne hudobné skladby. Nasledujúc otca, uneseného čiernou hudbou (predovšetkým jazzom), Ian prepadol muzike, akú hrávali tzv. rasové rádiá a namiesto vtedajšieho bieleho rockabilly a elvisáckeho rockandrollu počúval černošských interpretov. V šesťnástich už bol už v hudbe natolko zbehlý, že vyhral letný kurz na známu bostonskú súkromnú hudobnú školu Berklee school of music. Namiesto školy však čas trávil v kaviarni Unicorn, kde sa stretávala miestna folková mládež. Práve po tomto lete sa Ian chopil aj gitary. Keď zistil, že hudba je jeho osudová životná láska, ako mnoho iných v tom čase, ukončil rozbehnutú školu. Približne do tohoto obdobia spadá aj vznik kapely Ultimate Spinach.
Nebolo to iba San Francisco alebo New York, kde vznikal prekvitajúci hudobný život, i keď oproti ostatným metropolám boli hlavnými silami progresu. V každom väčšom meste sa dalo hovoriť o hudobnej scéne a Boston nebol výnimkou. Konali sa tu happeningy s pozitívnou atmosférou, ľudia naklonení experimentom v oblasti sexu aj drog boli obecenstvom živej folkovej scény, ktorú dopĺňali umelci ako Joni Mitchell, Tom Rush a nájazdy hlavných psychedelických kapiel zo San Franciska. Keď sa ukázalo, že hudobný experiment v slnečnej Kalifornii sa dá speňažiť, začal po celých Spojených štátoch veľký lov na nádejné a mladé kapely, na ktorých by sa dal získať starý dobrý profit. V Bostone bol v tomto smere hlavným hýbateľom istý Alan Lorber, ktorý v septembri 1967 ohlásil v hlavných hudobných časopisoch svoj marketingový plán. Podľa neho sa mal Boston stať na východe krajiny tým, čím bolo San Francisco pre západné pobrežie. Pojem Bosstown sound vyzeral skôr ako mediálny výtvor Lorbera, ako spontánna hudobná revolúcia, aká práve vrcholila v Kalifornii. Lorber išiel príkladom a na prerazenie do rodiaceho sa rockového biznisu si na starosť zobral produkciu dvoch kapiel: Orpehus a Ultimate Spinach.
Ian si spomína na vznik Ultimate Spinach ako spontánnu udalosť. Ako sa sám vyjadril, zohnal si skutočne svojráznu partičku: Keitha Lahteinena „najpohodovejšieho bubeníka, s ktorým bola radosť pracovať", Barbaru Hudson „čerstvo zmaturovanú pannu z katolíckej školy" a „dvoch sedlošov z Cape Code". Ian, nadšený z vytvárania kapely, si poriadne neoveril, koho si do nej berie: Barbaru síce počul spievať v Unicorne, ale gitaristu Geoffreyho Winthorpa prijal bez toho, aby vôbec vedel, kto to je a ako hrá. Winthorp a basgitarista Richard Nese hrávali cez víkendy na Cape Cod svoje country a s hippie svetom nechceli mať nič spoločné. Nevyskúšali ani len trávu a už vôbec nie LSD, lístok do sveta psychedélie. O psychedelických hudobných konceptoch Iana nemali ani potuchy. Napriek tomu sa kapela dala do práce - sám Ian nazval svoju rolu v zostave ako „benevolentné diktátorstvo". Bol to on, kto určoval jej smerovanie a zvuk. Veci však nešli vždy podľa jeho predstáv a ostatní členovia kapely nebrali toto dirigovanie vždy s kľudom. Už párkrát sa zdalo, že kapela zanikne bez toho, aby ju niekto objavil, keď sa zrazu objavila šanca v podobe Lorbera.
Zvuk raných Ultimate Spinach bol podľa súdobých svedectiev pekne bláznivý. Pod hudobným inžinierstvom Bruce-Douglasa sa postupne vykryštalizovala zmes gitarovej psychedelickej improvizácie, inteligentných textov a klávesov, ktoré sa miestami posúvali až do obdobia baroku. Eponymný debut kapely vyšiel v roku 1968 vo vydavateľstve MGM, ktoré stálo za vydaním väčšiny albumov Bosstown soundu. Napriek obvineniam, že sa Ultimate Spinach opičia po kapelách ako Doors, Jefferson Airplane a Country Joe & The Fish, platňa sa v mnohom vyrovná klasickým psychedelickým albumom tej doby. Je kolekciu kvalitných skladieb, od popovejšej psychedélie typu Ego Trip, cez Dove In A Hawk´s Clothing a Baroque 1, ktoré pripomínajú bláznivú veselosť kalifornskej scény á la Country Joe & The Fish, až po skutočné psychedelické vrcholy, akými je Your Head Is Reeling a predovšetkým oseminutová (Ballad Of) The Hip Death Godess. Už názov naznačuje, že je to temná skladba: je vystavená z predlhých sól vražednej gitary, ktorej zvuk vylepšil do dokonalosti fuzz efekt, zo zvuku primitívneho elektronického nástroja, tzv. thereminu, z drogových bicích, ktoré čakajú na vysamplovanie Portisheadom a z ľadovo krásneho hlasu Barbary Hudson, s ktorým sa zaradila do exkluzívnej kategórie vokalistiek typu Grace Slick z Jefferson Airplane. Hip Death Godess je odrazom duše Iana, ktorý patrí do alternatívnejších hudobných vôd šesťdesiatych rokov, kde môžeme nájsť cynikov ako Velvet Underground, The Fugs, The United States of America, alebo Frank Zappa.
Božská Hip death godess...
Sacrifice of the moon, jeden zo stratených šperkov
Your head is reeling - ukážková psychedélia - fuzz gitara, hammond, divné texty, rozťahané pasáže...
Ultimate spinach, alebo Country Joe? Dove in hawks clothing
Psych folk, psych rock, psych pop? Baroque 1
Debut Ultimate Spinach zaznamenal úspech, predalo sa ho vyše 100 000 kusov, do dvoch týždňov od vydania sa dostal medzi top 40 najpredávanejších albumov a v tejto exkluzívnej spoločnosti ostal celých dvadsať týždňov. Bez toho, aby predtým kapela vydala singel. Tajomstvo relatívne veľkého úspechu môžeme nájsť v slovách Iana, ktorý tvrdil, že na koncerte zvykla kapela predvádzať veľmi kvalitné kúsky. Okrem iných mali Ultimate Spinach tú česť hrať s veľmi populárnymi interpretmi vtedajšej scény, ako Paul Butterfield Blues Band, Vanilla Fudge, Richie Havens a Jefferson Airplane. Pri jednej príležitosti, keď končil ich mimoriadne energický koncert, mnohotisícový dav skandoval „Spinach, Spinach" a keď nastúpila hlavná hviezda večera, Jefferson Airplane, bola vypískaná. Šťastena sa niekedy aj obrátila, ako keď po vydaní debutu niekto dostal nápad osláviť udalosť vo Fillmore West. Spinach boli nútení vystúpiť absolútne nepripravení a Bill Graham, vtedy už všemohúci promotér a majiteľ slávneho klubu, ich nazval najhoršou kapelou, aká vo Fillmore vystúpila.
Druhý album pokrstený ako Behold And See vznikal v inej atmosfére ako debut. Po prvom albume odišiel z kapely Ianov najlepší spojenec, Keith Lahteinen a nahradil ho bubeník Russ Levine. Situácia sa ešte viac posunula k stavu „Ian versus zvyšok kapely" a veci sa mali už len zhoršovať. V štúdiu sa ho napríklad Levine opýtal: „Takže Ian, ktorý z tvojich potratov budeme dnes nahrávať?" Napriek týmto slovám bol Behold And See kvalitným pokračovaním. Tentoraz bola speváčkou číslo jedna Carol Lee Britt. Ako sa neskôr Ian vyjadril, cítil, že na skladby nového albumu sa bude viac hodiť Carolin hlas a ak Barbara, ktorá bola vždy kľudná a tichá, proti tomu aj niečo mala, nedala to najavo. Behold And See bol menej tvrdý ako debut, ale väčšinou to nešlo na úkor kvality. Úvodná psychfolková balada Gilded Lamp of The Cosmos, silne pripomína Jefferson Airplane v ich kvalitnom období a medzi najlepšie skladby patrí optimistický What You´re Thinking Of (Jazz Thing) so skvelými jazzovo zafarbenými ištrumentálnymi pasážami. Milovníci vážnejšej (a rockovejšej) psychedélie ocenia skladby Fragmentary March Of Green a vrchol celého albumu, dlhú, zasnenú, a tentoraz veľmi lenivo sa vlečúcu Mind Flowers. Je príkladom nahrávky, do ktorej sa človek môže ponoriť ako do zlatistého medu a rozpustiť sa v jej sladkých roztekavých prúdoch. Skladba má jasne halucinačné texty: keď sa v jednom interview Iana opýtali, ako prichádza na takého slová, odpovedal, že ich berie z miesta, kam chodia šamani - niečo napíše on sám na základe svojich pozorovaní a niečo je napísané skrze neho. Neexistuje dôvod neveriť mu.
Jeffersonovské Guilded lamp of the cosmos
What You´re Thinking Of (Jazz Thing), alebo rozprávkový trip do jazzu, alebo kam...
Tekuté drahokamy, triumfálny voz ťahaný mytologickými tvormi, božská víchrica, kvety vedomia....
Druhý album bol zároveň posledným, na ktorom Ian spolupracoval. Rozpory ohľadom smerovania kapely sa zväčšovali. Ian spomína, že mu niekto povedal, že mu počas nahrávania Behold and See bubeník dal veľmi silné psychedelikum, aby mu „zamrzol mozog" a nebol schopný ďalej pracovať. Veci sa nezlepšovali ani potom a tak sa Ian rozhodol, že odíde. Keď po odchode z kapely prešiel pestrú kariéru od armády a rôznych džobov, napokon zistil, že jeho najviac zmysluplnou prácou je hudba. Ultimate Spinach síce existovali ďalej, bez svojho kreatívneho mozgu a textára to nebolo ono. Ian prenechal formáciu Lorberovi, ale tá už nebola odrazom Ultimate Spinach z obdobia svojho vzniku. Jediným pôvodným členom zostavy bola Barbara Hudson. Okrem nej pozostávala z gitaristov Teda Myersa a Jeffa „Skunka" Baxtera, ktorý neskôr zohral významnú rolu v známom protiraketovom obrannom systéme Ronalda Reagana, v Hviezdnych vojnách. Po týchto zmenách nastal odklon od psychedelického smerovania. Aj keď tretí album kapely, ktorý vyšiel v roku 1970, sa nedá nazvať zlým, pôvodné energie boli už dávno preč. Nakoniec sa Ultimate Spinach (alebo aspoň to, čo z nich ostalo) stali definitívne minulosťou.
Kvality Ultimate Spinach boli znovuobjavené v deväťdesiatych rokoch, v čase narastajúceho záujmu o kultúrne dedičstvo šesťdesiatych rokov. Alan Lorber nenechal ujsť príležitosť a všetky tri albumy sa dočakali reedície. Svojich 15 minút slávy si však všetci účastníci príbehu prežili práve v rockovej dekáde a pecky, ako (Ballad Of) The Hip Death Godess alebo Mind Flowers ostanú naveky v zlatom fonde psychedelického rocku.
