Všetko to odštartoval istý Richard March, narodený v roku skončenia 2. svetovej vojny v Salt Lake City. Ako štrnásťročný sa odsťahoval do Los Angeles, kam sa vyberajú tí, ktorí chcú zúročiť svoj naozajstný, alebo len domyslený talent. Richie sníval o rýchlej sláve: sliedil okolo holywoodskych štúdií a netrpezlivo čakal na deň, keď si ho všimnú. Na seba a svoje kapely chcel upozorniť so sladkými tínedžerskými rhythm & bluesovými a doo-wopovými nahrávkami, nech to stojí, čo chce. Rozhodol sa, že si zmení meno a tak sa zrodil Sky Saxon. Ešte pred polovicou šesťdesiatych rokov, keď sa dali dokopy Seeds, Skyovi a jeho kapelám - Sky Saxon & The Electra Fires, Richie Marsh & The Hood, Sky Saxon & The Soul Rockers - vyšlo niekoľko singlov. Hoci všetky prekričal hluk veľkomesta, mladý spevák zanechal na ľuďoch dojem. Objavil sa aj vo filme The big TNT show a na koncertnom zázname o Rolling Stones v Santa Monice ho vidieť pod pódiom v blízkosti Micka Jaggera, s ktorým ho neskoršie veľakrát porovnávali. Jeho šťastný deň prišiel, keď v novinách našiel inzerát, v ktorom jedno rockandrollové trio - gitarista John Savage, klávesák Daryl Hooper a bubeník Rick Andridge - hľadalo speváka. Písal sa rok 1965, Sky sa ku kapele pridal a od toho momentu môžeme hovoriť o Seeds.
K názvu ich inšpirovali prví fanúšikovia, ktorí ich označili ako seedy, čo sa vzhľadom na charakter angličtiny dá interpretovať naozaj rôzne - otrhaní, ošúchaní, prípadne aj plní semien, chorí - stačí si vybrať. Dlhými vlasmi, obnosenými handrami, uličníckou drzosťou, ľahkomyseľným prístupom k drogám a ženám reprezentovali najtypickejšie znaky garážových rockerov, ale tým najpodstatnejším bola samozrejme hudba. Po niekoľkých miestnych vystúpeniach začali Seeds hrať pre Gena Normana, majiteľa vychytaného Crescenda, jazzového klubu na Sunset Stripe, slávnom holywoodskom bulvári s pulzujúcim obchodným, zábavným a hudobným životom. Norman vlastnil lokálny nahrávací label Gene Norman Presents, ktorý sa neskôr premenoval na GNP Crescendo. Práve pre toto vydavateľstvo potom Seeds nahrávali svoje najväčšie klasiky. Nositeľom najtypickejších zvukov tej doby bola gitara, ktorá bola vylepšená rôznymi efektami - fuzz pedálmi, rôznymi zosilňovačmi - ktoré vytvárali typický vyostrený zvuk garážového rocku, alebo protopunku. Nebolo to inak ani u Seeds a John Savage písal významné riadky rockovej histórie. Andridge, ktorý mal na starosti biciu súpravu, vytváral základ pre pozitívny a punkovo jednoduchý rock and roll. Rytmickú sekciu dopĺňal elektrický organ Daryla Hoopera: popritom, ako jednou rukou vytváral organové rify, druhou rukou ovládal basové klávesy a týmto spôsobom kapele suploval basgitaristu. S týmto nápadom predbehol Raya Manzareka, klávesáka Doors, o jeden celý rok. Ale osoba, kvôli ktorej vrieskali puberťáčky najviac, bol Sky. Jeho jaggerovské vystupovanie a spev boli jednoducho účinným receptom. Prvý singel, príjemný a chytlavý garážový pop s názvom Can´t Seem To Make You Mine sa stal regionálnym hitom v Južnej Kalifornii, ale do top 40 sa nedostal. To sa podarilo až najznámejšiemu hitu kapely, Pushin Too Hard, ktorý sa vyšplhal na 36. miesto. Táto skladba je už naozajstným skvostom protopunkového šialenstva. Saxonove naliehavé vokálne sóla striedajú zborové odpovede kapely, skladba je rýchla, drzá a jemne psychedelická, ako sa patrí na riadnu garážovú pecku. Krátke, ale úžasne naliehavé gitarové sólo Savagea v strede skladby patrí medzi najlepších 20 sekúnd garážového rocku. Čas ukázal svoje a sieň slávy rock and rollu umiestnila Pushin Too Hard medzi 500 najdôležitejších rockových skladieb.
V apríli 1966 vydalo Crescendo prvý, eponymný album Seeds. Okrem spomínaných singlových skladieb sa tu nachádzajú samé zlaté nugety garážovej hudby. Treštiaca energia sa ešte nespojila tak dokonale s optimistickou rockandrollerskou chuťou vykričať sa, ako v skladbe It´s A Hard Life. Je to flower punk na vrchole svojej explozívnosti. Je známe, že Iggy Pop sa medzi inými inšpiroval práve Seeds a coolovo nebezpečne znejúca Nobody Spoil My Fun sa podľa znalcov veľmi podobá skladbe No Fun, ktorú Iggy so svojimi Stooges o pár rokov neskôr uviedli na svojom legendárnom debute. Tento ešte nie príliš cynicky a nie príliš agresívne znejúci a predsa punkovo pôsobiaci seedsovský debut by nemal chýbať v žiadnom zlatom fonde zanieteného zberateľa rock and rollu.
Can´t seem to make you mine, prvý singel Seeds. Cez popový náter už cítiť garážpunk...
Pushing too hard, prototyp garage-psych-punk skladby. 01:11 až 01:27 bez komentára
Pushing too hard v sitcome Mothers in law
Hard life, môj totálny favorit (keď už mám byť osobný)
NObody spoil my FUN, alebo už na trochu vážnejšiu nôtu
Hoci už boli cítiť čoraz väčšie závany nového vetra v podobe budúcich superhviezd rockového neba, rok 1966 bol zlatou érou garážových kapiel. Seeds boli v tom čase najväčšími hviezdami Sunset Stripu a v jeho vychytaných kluboch ako Whisky a Go Go, Sea Witch a Trip boli jednoznačnými pánmi. V čase najväčšej slávy im robili predskokanov kapely čakajúce na svoj veľký čas ako Mothers of Invention s Frankom Zappom a The Doors. Najväčším rivalom Seeds bola vplyvná kapela Arthura Leeho, Love, ktorá sa tiež radí medzi pionierov rockovej psychedélie a na turné si Seeds brali garážových klasikov ako ? & The Mysterians, alebo Shadows of the Knight.
Pre také malé vydavateľstvo ako GNP Crescendo bol debutový album Seeds veľkým úspechom. Nečakalo sa dlho a už októbri 1966 vyšiel druhý album Seeds s názvom Web Of Sound. Pokračuje v kurze nastolenom The Seeds, ale vzhľadom na okolité prostredie, v ktorom sa rozvíjal psychedelický a raga rock, je na ňom viac drogových tém. Kapela bola v tomto štádiu skutočne až po uši v drogách, o čom svedčia aj dve ústredné skladby: Mr. Farmer bol jasnou narážkou na marihuanu a Tripmaker o LSD, ktoré sa práve v tej dobe dostalo na zoznam zakázaných drog. Napriek tomu, že Mr. Farmer bol v južnej Kalifornii veľkým hitom, na väčšine rádiových staníc bol kvôli drogovej tematike zakázaný a tak sa nevyšplhal vyššie ako na 86. miesto hitparády. Ale skladba, ktorá naozaj dosiahla psychedelické nebo, bola Up In Her Room. Až štrnásťminútové tranzoidné dielo unáša vnímavého poslucháča na svojich zrýchľujúcich sa krídlach do tých najfantastickejších sonických vesmírov. Takéto dlhé, vyslovene psychedelické skladby neboli do tej doby v rockovej hudbe štandardom. Seeds sa s Up In Her Room zaradili do radov inovátorov.
Mr. Farmer, ktorý pravdepodobne nepestuje karfioly
Tripmaker: žeby chlapík z cestovnej kancelárie?!
Up in her room - jeden z prvých supersonických letov do vesmíru nášho vnútra. Pecka.
Keď garážový rok 1966 vystriedal rok kvetín 1967, záujem o hudbu sa presúval čoraz viac do San Francicka. Kým Seeds ostávali tvrďasmi (aspoň na pomery šesťdesiatych rokov) v kožákoch, sanfranciské kapely upútavali čoraz väčšiu pozornosť na svoju hudbu, ktorá bola soundtrackom posolstva mieru a lásky. Montereyský festival sa stal promenádou kapiel, ktoré sa čoskoro stali hviezdami prvej veľkosti: Jefferson Airplane, Eric Burdon & Animals, The Who, Big Brother & Holding Company s Janis Joplin a Jimi Hendrix Experience. V Los Angeles sa stali senzáciou Doors a stali sa jednou najúspešnejších kapiel. Napriek tomu tretí album Seeds, Future pomáhal vytvárať rozsiahle zvukové kulisy Leta lásky 1967. Okrem klasických hudobných nástrojov ho vylepšovali aj sitár, tabla, čembalo a dokonca tuba. Medzi najvýraznejšie kúsky patria tablami sprevádzané Travel With Your Mind a mladší súrodenec Pushin Too Hard s názvom Thousand shadows, ktorý sa dostal na posledný úspešnejší singel kapely. Na viacerých skladbách albumu cítiť menej ostrý sound, ale sú tu aj staré dobré fuzz gitarové garážové pecky, ako Out Of The Question s klasickým saxonovským punkovým nábojom. Pre milovníkov dlhých psychedelických zvukových pralesov s ozvenami je ako stvorená 900 Million People Daily (Are Makin´ Love). Je to jednoducho krása skryštalizovaná do desiatich úžasných minút. So svojou stupňovanou štruktúrou veľmi pripomína The End od Doors: nežný úvod postupne prechádza do čoraz naliehavejšieho psychedelického hromobitia, až sa na konci uvoľnia všetky energie kapely.
Travel with your mind... tiež jasná tematika...
Thousand shadows, úspešný návrat do starého garážového soundu číslo 1...
...a číslo 2, Out of question
900 million people daily (all makin´ love) - heroický, a pritom nežný epos. Jedna z najkrajších psychedelických skladieb, porovnateľná s doorsovským The End.
Future bol najpredávanejším albumom Seeds, vyšplhal sa na 87. miesto hitparády a Thousand Shadows obsadil 72. miesto. Väčší úspech už kapelu nečakal a bola konkurenciou čoraz viac odsúvaná na vedľajšiu koľaj. Nepomohlo ani vydanie „živého" albumu Raw And Alive, ktorý bol nahraný v štúdiu a zvuky obecenstva boli pridané dodatočne. Vyšiel na jeseň 1967, keď hippie hnutie začalo naberať masový charakter a bolo badať prvé príznaky jeho úpadku, na konci ktorého sa prejavy anarchie, násilia a bohapustého fetovania stali celkom bežnými javmi. Ale semená pádu Seeds boli zasiate už predtým. Koncom roku 1966 nahral Saxon s Hooperom niečo, čo absolútne vybočovalo zo štýlu Seeds, album Full Spoon Of Seedy Blues. Bol vydaný pod menom Sky Saxon´s Blues Band. Kvôli tlaku manažmentu sa na pultoch nemohol objaviť skôr, ako Future. Blues v tej dobe začínal prežívať svoj veľký revival a Saxon sa na tejto vlne chcel zviesť tiež. Okrem coververzií skladieb Luthera Guitar Jr. Johnsona a Muddyho Watersa (ktorý povedal, že Seeds sú americkými Rolling Stones) je zaujímavý aj Saxonov vlastný blues, ktorý sa vyrovná väčšine revivalistov. Napriek tomu bolo vydanie Full Spoon Of Seedy Blues komerčnou samovraždou. Hovorí sa, že Saxon to urobil naschvál, aby od vydavateľstva dostal padáka, čo sa nakoniec naozaj stalo. Keď sa album nedostal do hitparád a Muddy Waters chcel peniaze za autorské práva, pre Crescendo to bolo ťažko stráviteľné sústo.
Divoký rok 1968 priniesol kapele zviditeľnenie v podobe krátkych účinkovaní pred kamerami. V snímku Psych out sa Seeds objavili po boku mladého, vtedy ešte neznámeho Jacka Nicholsona a zahrali samých seba. Ako možno jediná garážová kapela dostala úlohu aj v sitcome - v epizóde populárneho seriálu Mothers in law s názvom How not to manage a rock group. Napriek tomu však bola kapela za svojím zenitom a do polovice roka 1968 sa popularita Seeds prepadla až na dno. Došlo aj k prvým personálnym zmenám. Najprv odišiel Andridge a potom to vzdal aj John Savage, ktorý prekvapivo posilnil rady losangeleskej polície. Novým gitaristom sa stal Bob Norsoph a namiesto bubeníka nastúpil Carl Belcamp, po krátkom čase nahradený Donom Boomerom. Personálne obsadenie kapely už nikdy nebolo príliš stabilné. Nové obsadenie odrážal aj nový názov: Sky Saxon & The Seeds. Ich posledným singlom u GNP Crescenda bol Fallin´ Off The Edge/Wild Blood vo februári 1969, ale v hitparádach neobsadil významnejšie miesto. Keď Crescendo dalo kapele zbohom, nechalo si všetky autorské práva na skladby. Po dlhšej dobe bez vydavateľstva Saxon s Hooperom podpísali zmluvu s vydavateľstvom Metro Goldwyn Mayer. Bol to v podstate zázrak, lebo MGM sa zbavovalo všetkých hudobníkov, ktorí mali drogové problémy, ale vzhľadom na veľkú reorganizáciu, akou práve v tej dobe prechádzalo, nepreverilo čo je Sky za týpka. V roku 1970 vyšli dva single, Bad Part Of Town/Wish Me Up a Love In A Summer Basket/Did He Die, ale napriek zjavným kvalitám sa im nepodarilo dosiahnuť komerčný úspech. Netrvalo dlho a Seeds u MGM skončili. Vtedy mal dosť už aj Hooper. Z pôvodnej zostavy ostal iba Sky Saxon a až do roku 1972 viedol formácie, ktoré niesli v názve Seeds.
Sky Saxon to nevzdal ani potom a jeho osudy v nasledujúcich rokoch boli viac než zaujímavé. Saxon je mnohými označovaný za tzv. acid casualty, čiže obeť LSD a jeho myseľ naozaj vykazovala istú dávku šialenosti. Tvrdenia o mimozemšťanoch pod egyptskými pyramídami, alebo naozaj bizarné náboženské predstavy, o ktorých sa Sky vyjadril v niektorých svojich rozhovoroch, hovoria za seba. Začiatkom sedemdesiatych rokov sa zaplietol do psychedelickej sekty Ya Ho Wha, ktorú viedol excentrický beatnik Jim Baker, svojimi vernými oslovovaný ako Father Yod. Bol presvedčený o svojom božskom pôvode a jeho „rodina" sa rozrástla na vyše 140 členov. Saxon dostal od otca Yoda meno Arelich Sky Sunflower. Súčasťou života sekty bola aj hard-psych kapela Ya ho wha 13, ktorá od roku 1973 vydala až 12 albumov. Medzi jej členov patrili hudobníci s menami ako Djin Aquarian, Octavious Aquarian, Fire, Earth, Air a Sky sa v nej angažoval iba na krátky čas. V lete 1975, počas nešťastného letu na rogale, došlo k tragickej smrti Fathera Yoda. Sky sa prehlásil za guruho a s hŕstkou nasledovníkov sa usadil na Havajských ostrovoch. V roku 1976 prišiel s platňou Sunlight & The New Seeds a o rok neskôr so zostavou Stars New Seeds vydal dva single a živý album. Po týchto nahrávkach sa na nejaký čas odmlčal.
V hudbe pokračoval až v osemdesiatych rokoch a rozbiehal mnoho rôznych projektov, okrem iných aj s Marsom Bonfireom zo Steppenwolfu, autorom Born To Be Wild, a ľuďmi okolo kapiel Iron Butterfly a Fraternity of Man. V januári 1989 pamätníci zorganizovali festival Psychedelic summer of love. Okrem veľkých mien, ako Big Brother & The Holding Company, Love a Strawberry Alarm Clock tu vystúpila aj originálna zostava Seeds s pridaním Marsa Bonfirea, ale bola to iba jednorázová akcia. V deväťdesiatych rokoch spojil Saxon svoje sily aj s hudobníkmi ako Sam Andrew (Big Brother & The Holding Company), George Michalski (Blue Cheer) a Mitch Mitchell (Jimi Hendrix Experience). Seeds sa na scéne objavili znova v roku 2003, keď ich Saxon vzkriesil za pomoci basgitaristu Ricka Collinsa a pôvodného gitaristu Johna Savagea, aby na svojom chystanom turné po oboch pobrežiach USA hrali staré seedsovské klasiky. Už tradične, ani táto zostava sa neukázala stabilnou: Savage musel kvôli zdravotným ťažkostiam vzdať turné po Európe a tak Sky opäť ostal jediným originálnym členom Seeds.
Koniec tohoto príbehu prišiel náhle, 25. júna 2009, keď Sky Saxon umrel (presne v ten istý deň, ako Michael Jackson). Pridal sa k významným hudobníkom šesťdesiatych rokov, ktorí odišli na iný svet, zanechajúc tu svoju nadčasovú hudbu, pomocou ktorej už za života dosiahol nebeské sféry.
